20. – 22. 7. 2015
Tento týždeň prebehol tak rýchlo a viac-menej rutinne. Ráno vstanem, idem do agentúry, na castingy, potom na obed, znovu na kastingy, večer si pozriem film.. A tak dokola až na niekoľko svetlých momentov, ktoré sa tento týždeň udiali.
Počas celého týždňa sme mali nejak pomenej kastingov. Všetci oslavovali, no nás s Katrou to celkom štvalo. Ako máme získať joby, keď nemáte ani kastingy? Pondelok bol vlastne prvým a posledným dňom, ktorý bol plný kastingov.
V utorok sme ich mali asi len tri. Medzi dvomi z nich sme mali dlhšiu pauzu a tak nás naša bookerka Bel zobrala do najznámejšieho a veľmi luxusného hotela Grand hotel. V tejto 14 poschodovej budove pripomínajúcej čínsky tradičný palác sme strávili asi pol hodinu. Dovnútra sa dostanete bez problémov a udivíte ozajstný luxus. Obrovská vstupná miestnosť plná kaviarničiek, vysokých červených stĺpov a množstva drobných dekorácií. Vonku na vás čaká prekrásny výhľad na celé mesto.
V stredu som mala doobeda iba jeden kasting. Poobede sme mali voľno. Tak sme s Katrou využili pekné počasie a vybrali sa na najznámejšiu atrakciu Taipei a to Taipei 101. Je to vysoká, ako z názvu vyplýva, 101 poschodová budova. Z apartmánu sme odišli okolo druhej. Nasadli sme na metro a o pár minút sme už boli na prvom poschodí, kde sa nachádza nákupné centrum. Obklopené Chanelom, Armanim či Vuittonom... Prešli sme celé nákupné centrum, ktoré má niekoľko podlaží. Na piatom poschodí sa dajú kúpiť lístky a potom už len čakať.. a čakať.
Vyviezli sme sa najrýchlejším výťahom na svete. Cesta, čiže 89.poschodí, nám trvala neuveriteľných 37 sekúnd. Na 89.poschodí sa nachádza zasklená vyhliadka z ktorej sa vám naskytnú výhľady na Taipei. Taktiež sa tam nachádza veľa malých suvenírových obchodíkov a priamo odtiaľ môžete poslať pohladnice svojim blízkym. Ochutnali sme tradičný Taiwanský ananásový koláčik, ktorý na Taiwane zoženiete naozaj na každom rohu. Je to najtypickejší suvernír. Chutí naozaj dobre!
Pešo môžete výsť ešte o dve poschodia vyššie. Tam sa nachádza otvorená vyhliadka. Prvýkrát mi v Taipei nebolo úplne horúco, na 91.poschodí celkom pofukovalo. Kvôli silnému vetru bola otvorená iba asi tretina vyhliadky. Výhľad bol krásny. Dokázala by som sa pozerať hodiny na maličké taxíky na zemi... A hodiny by som premýšľala nad tým kam asi idú, kto sa v nich vezie, či sú tu na dovolenke alebo sú miestni... Očarujúce.
Na vrchole sa s nami odfotili asi štyria ľudia.. Len tak sa nás spýtali, či sa s nami môžu odfotiť, lebo sme very beautiful. Ach jaj... Keby sa mi toto stávalo aj na Slovensku, haha.
Dolu sme išli až 43 sekúnd, čiže pomalšie ako hore. Každopádne ísť najrýchlejším výťahom na svete bol zážitok. Ešte raz sme sa prešli po nákupnom centre, zastavili sme sa jedine v Zare a potom vo food courte. Povedala som si, že nastal ten čas ochutnať niečo tradičné. Nejaké tradičné jedlo. Nedokázala som si však vybrať nič, čo by mi prišlo jedlé a tak som opäť skončila v Mekáči. Tradičné jedlo môže byť fajn ak máte radi ryby, morské príšery, veľmi šiplavé veci alebo sushi. Lenže mne nič z toho nechutí a tak neviem, či sa niekedy odvážim niečo z toho ochutnať. Ale dúfam, že áno!
