Môj víkend bol úžasný. Keď som v sobotu vstala okolo obeda, Katra prišla s nápadom, že by sme dnes mohli ísť k nejakému chrámu, ktorý našla na TripAdvisore. Súhlasila som a okolo štvrtej sme sa vydali na cestu. Od nášho domu je táto pamiatka okolo 20 minút.
Keď sme sa pomaly blížili k tomuto miestu, zistili sme, že to nie je chrám. Prišli sme k Chiang Kai-Shek Memorial Hall. Už vstupná brána do tohto komplexu ma očarila natoľko, že som prvýkrát za ten deň otravovala Katru aby mi urobila fotku.
Prešli sme ďalších asi 20 metrov pri ktorých som fotila hneď niekoľkokrát až sme sa ocitli na veľkom priestrannom námestí obklopenom 4 obrovskými budovami. Z juhu a severu sme mohli obdivovať dve veľmi podobné budovy, National Theater a National Concert Hall. Najďalej od nás sa nachádzala hlavná budova a to samotná Memorial Hall.
Chiang Kai-Shek bol druhým prezidentom Čínskej Republiky Taiwan. Po jeho smrti v roku 1975 sa Taiwnaská vláda rozhodla uctiť si tohto muža postavením spomienkového miesta. Na to aby ste sa dostali do samotnej Memorial Hall musíte zdolať 89 schodov, je to číslo zodpovedajúce veku v ktorom Chiang Kai-Shenk umrel. V hlavnej hale sa nachádza obrovská socha prvého prezidenta, na poschodiach majú miesto rôzne múzeá zaoberajúce sa históriou Taiwanu.
Keď sa prechádzate po tomto impozatnom mieste máte pocit, že musí byť veľmi staré, pretože architektúra je naozaj tradičná. Avšak výstavba skončila v roku 1980.
Myslela som si, že ideme do nejakého malého chrámu a veľa som od tohto dňa neočakávala a preto ma naozaj uchvátilo. Neskôr som zistila, že to je naozaj jedno z najnavštevovanejších a najznámejších miest v celom Taipei.
Večer sa niesol v duchu nákupov! Taipei v noci ožíva na night marketoch a my sme sa vybrali na najväčší a najslávnejší z nich - Shilin Night Market! Na tento nákupný výletík išli okrem mňa ešte ďalšie tri obyvateľky nášho apartmánu. Môj tradičný parťák - Katra, Natália z Česka a Hanah z Brazílie. Hneď ako sme v tejto zostave vystúpili z metra uvideli sme neskutočnú masu ľudí.
Trh bol naozaj preplnený ľuďmi. Prejsť 30 metrov nám trvalo asi pol hodinu. Trh bol naozaj rôznorodý a dalo sa tam kúpiť naozaj všetko! Zastavovali sme sa v malinkých suvenírových obchodíkoch ale aj v obchodoch ako Converse, Nike, Adidas... V ten deň som neplánovala veľa nakúpiť a tak som si zobrala iba obmedzené množstvo peňazí. Kartou sa nedá platiť takmer nikde.
Hanah zatúžila po pre mňa nepochopiteľnej veci - tradičnom jedle. Odbočili sme teda do uličky plnej chobotníc, chrobákov, surových sŕdc a vajíčok v čaji. Motali sme sa po nej asi hodinu a Hanah svoj úmysel prehodnotila. My s Katrou sme si kúpili iba ovocie - Dragon Fruit po slovensky sa volá Pitaya a nikdy predtým som to nejedla. Bolo to veľmi dobré a bude to rozhodne jedna z vecí, za ktorými mi bude doma smutno.
Nedeľa nebola až taká turistická. Vybrali sme sa k prezidentskému palácu. Je to obrovská budova postavená v štýle renesancia a baroka začiatkom 20.storočia. Toto miesto asi nie je až tak navštevované a ak keď sme sa priblížili tak na nás hneď kričali strážnici niečo po čínsky a ukazovali nám, že nemáme fotiť.
Večer sme sa išli poprechádzať ku rieke. Celkom to tam žilo, videli sme mnoho predstavení nádejných Taipejských umelcov ale neodchádzali sme priveľmi užasnuté.
