Najlepší týždeň v Taipei

Autor: Michaela Hanušiaková | 9.8.2015 o 9:50 | Karma článku: 3,53 | Prečítané:  538x

Už ani neviem koľký je to týždeň. Ubieha to ako voda, stále sa mi zdá, že som iba prišla a pritom je to už takmer mesiac, čo som vyrazila na túto modelingovú cestu! 

27.7 - 2.8.2015

Tento týždeň dal celkom zabrať mojej imunite. Aya moja spolubývajúca z Ruska, celé noci kašlala a Natalia z Česka bola v nemocnici na infúzií. V stredu som mala fotenie. 

Fotenie bolo vo vode. Poriadne som sa tam tešila a naozaj to stálo za to!  Bolo to asi najzaujímavejšie fotenie aké som zatiaľ mala, všetci boli hrozne milí a starali sa o mňa ale aj tak mi po 6 hodinách bola zima. Myslela som si, že už to ma skolí a ochoriem. Ale nič sa nestalo. 

Víkend bol zatiaľ asi najlepší za celý čas, čo som tu. V Sobotu sme išli (s Katrou) do Zoo. Odviezli sme sa metrom najďalej ako sme doteraz išli. Vstup do Zoo bol pre študentov a detí do 18 rokov za 30NTD, čo je v prepočte necelé 1 euro. Pre dospelých 60NTD, čo je asi 1,8 eur. Na to aby vám dali detský lístok potrebujete nejaký doklad - pas alebo občiansky. Pas som si nechala na apartmáne a tak mi prvý a zrejme aj poslednýkrát za tieto prázdniny poslúžila moja vlaková preukážka. 

Zoo je veľmi pekná. Rozľahlá s množstvom zelene a veľkých výbehov. Ako už na Taiwane býva zvykom, bolo neskutočné teplo. Veľmi sa nám teda po rozľahlých priestoroch chodiť nechcelo a takmer všetky zvieratá sa ukrývali v tieni alebo vnútri na nejakom chladnejšom mieste. Hrochy boli celé ponorené do vody. 

Po asi dvoch hodinách prechádzania sa sme sa chceli vrátiť naspäť k vstupnej bráne a tak sme išli na zastávku vláčikového autobusu. Nakoniec sme sa rozhodli, že ešte nejdeme domov ale pôjdeme do Maokongu. Autobus stál 5NTD, čo je 14 centov. Zaviezol nás na okraj Zoo a na začiatok lanovky, ktorá vedia do Maokongu. 

Táto lanovka obsahuje dva typy kabínok. Okrem obyčajnej ničím výnimočnej kabínky sa tu nachádzajú aj Eyes of Maokong, čo je kabínka s preskleným dnom. Takže vidíte dolu pod seba. My s Katrou sme sa samozrejme počkali na tú. Síce nám to zabralo asi polhodinu. 

Keď sme prišli do Maokongu, vybrali sme sa za najväčším davom ľudí. Išli po hlavne ceste stále dolu. Nasledovali sme ich. Pomaly všetci rozišli do rôznych tea housov, ktorých je v Maokongu požehnane.

Maokong je vlastne okrajová časť Taipei. Je známou oblasťou v ktorej sa pestuje čaj. Doslovne znamená "bez mačiek" a toto meno použili mnohí majitelia teahousov a pomenovali tak svoju čajovňu.

My s Katrou sme stáli išli cestou dolu. Nevedeli sme, kam vlastne ideme a tak sme sa opýtali s malou nádejou okoloidúceho. Bol to asi prvý obyvateľ Taiwanu, ktorého som za 3 týždne počula hovoriť úplne dokonalou angličtinou. Povedal nám, že ak budeme stále pokračovať dole, tak príde naspäť do Zoo ale že to je veľmi ďaleko a že po ceste sú zastávky autobusu a na niektorej môžme nastúpiť. 

Tak sme išli stále dole a kochali sme sa krásnymi výhľadmi na hory a doliny. Podľa turistickej značky sme prešli 3 kilometre, keď sa sa rozhodli, že nám už stačilo a počkali sme na autobus. Ja som neočakávala, že budeme nejak veľa chodiť a tak som túto malinkú túru zvládla v sandáloch na opätkoch. Síce tie opätky nie sú nejaké príšerne vysoké ale aj tak to bol celkom zážitok. 

Nasadli sme na autobus. Po 5 minútach špekulovania komu dať peniaze sme ich nakoniec hodili do plechovky pri vodičovi. Začala rýchla a zbesilá jazda, ktorú pokladám za poriadny zážitok. Po kľukatej ceste sme sa zákrutu po zákrute rútili vysokou rýchlosťou. Viezli sme sa asi 20 minút a nebolo nám celkom jasné kam presne ideme. Keď vystúpili všetci ľudia a šofér na nás kričal nejakú dlhú spleť neznámych slov, pochopili sme, že táto zastávka je konečná. 

Vydali sme sa na dobrodružnú cestu hľadať metro. Podľa GPS v mobile sme ho našli veľmi rýchlo a ľahko. Tento deň bol úžasný a ak raz budete v Taipei, tak určite musíte ísť do Maokongu! 

V nedeľu som vstala asi na obed. Po štyroch hodinách nič nerobenia a mojej veľmi zvláštnej nálady sme sa vybrali s Katrou, Hanah a Jovile opäť ku Chiang Kai-Shek Memorial Hall. Pre Hanah a Jovile to bolo to prvýkrát, čo túto nádheru navštívili. 

Po tradičnej prechádzke sme si sadli pri jednu sochu v strede námestia a kochali sme sa krásnu budovou Memorial Hall pri západe slnka. Dostali sme skvelý nápad - pustiť si hudbu. Potom Hanah začala tancovať a natáčať sa pri tom a tak sme sa pridali a máme najvýnimočnejšie video z celého tripu. Keď som tam tancovala v strede námestia, okolo si nás natáčala kopa ľudí, cítila som sa úplne šťastná. Občas treba prekonať svoj strach a urobiť niečo šialené, ten pocit je neskutočný. 

Tak, toto bol môj už ani neviem koľký týždeň a víkend. Stále mi však ostáva viac ako mesiac tohto úžasného dobrodružstva. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?